Žijem v Besancone, ale narodil som sa v Poligny Jura v roku 1944. Moja rodina bola v rokoch 1905 až 1984 majiteľom nádherného, prosperujúceho a presláveného vinárstva v Jure, ktoré sa vyznačovalo vynikajúcim žltým vínom. História tohto panstva je však už viac ako sto rokov poznačená tragickými, bolestnými udalosťami, ktoré súvisia s veľmi zvláštnymi a zložitými osobnosťami členov tejto rodiny, najmä s postojom zvrátenej, chamtivej a majetníckej ženy, ktorá nakoniec zničila všetko okolo seba a stratila všetko, čo chcela žiarlivo strážiť vo svojom vlastníctve.
Vskutku, v podvečer svojho života, oslnená krásnymi slovami bezohľadného muža, zanecháva svoje krásne panstvo v rukách cudzích ľudí, ktorí ho privedú do záhuby.
Našťastie v tejto dramatickej atmosfére našla žena vďaka materinskej láske odvahu čeliť nespravodlivosti, zvrátenosti svokrovcov a neláske násilníckeho manžela, aby ochránila svoje deti.
Tento autentický, dramatický a veľmi originálny príbeh sa však šťastnou zhodou okolností skončil v roku 2022. Vnuci bývalej majiteľky totiž po dlhom súdnom spore práve získali právo na získanie panstva, aby mohli vinohrad znovu vysadiť.
Práve som na túto tému napísal knihu "Les tulipes Sauvages éditions Baudelaire", ktorá sa týka nielen celej histórie tohto panstva, ale navyše aj histórie jednej epochy s jej nedostatkami, krutosťami, ale aj vášňami: vášňami dobre vykonanej práce, lásky k zemi a k vínu. Chcel som tiež vyzdvihnúť nejednoznačnosť charakterov aktérov tohto príbehu, ich chamtivosť, sebectvo a uzavretosť, a zároveň dať do paralely odvahu a odhodlanie tejto ženy (mojej matky), ktorá bojovala, aby nás ochránila: mňa a moju sestru, aby sme neskončili ako Popolušky v rukách tejto tety, ktorá nás nenávidela.
Posielam vám tento príbeh, ktorý vyvoláva spontánnu reakciu mojich čitateľov, (ale mal by sa podľa neho natočiť film!...)
Ďakujem vám, že ma čítate a možno s mojím príbehom niečo urobíte.